Mojím cieľom je u každého nájsť tú správnu cestu a maximálne využiť jeho potenciál (Rozhovor s úspešným trénerom Marekom Vojníkom)

V našich rozhovoroch pokračujeme s trénerom Marekom Vojníkom. Niekdajší duatlonista sa stal v poslednom čase úspešným a vyhľadávaným trénerom, o čom svedčí nielen 3. miesto v nedávnej ankete „Atlét roka 2020” medzi trénermi mládeže, ale hlavne úspechy jeho zverenkýň a zverencov. Rozhovor je nanajvýš aktuálny, práve dnes (21. 2. 2021) sa stala Líza Hazuchová (stále vekom juniorka) halovou majsterkou Slovenska v behu na 3000 metrov.

Marek, povez niečo o sebe, o tvojej športovej kariére v mladosti a v dospelosti.

Moja športová kariéra bola rôznorodá 😃. Od mojich 6 rokov do 14 som hrával hokej, potom rok futbal…  Rád som behával, preto som v pätnástich rokoch začal s atletikou, od ktorej som presedlal na duatlon a triatlon. Fascinovala ma kombinácia cyklistickej časovky spojená s bežeckým úsekom. Po ukončení základnej vojenskej služby v Dukle Banská Bystrica som sa začal viac venovať behu, zúčastňoval som sa aj atletických pretekov, behal som popri práci len tak pre seba na tratiach 1500 – 10 000 m. Slávne časy som nebehal (dráha 1500 m 4:16  + 10000 m 33:33 min), ale bavilo a napĺňalo ma to.

Ako si dostal do pozície trénera?

Začalo to v našom triatlonovom klube Trian ŠK UMB, kde sa môj syn ako 6 -7 ročný začal venovať  triatlonu / plávaniu, do toho času boli u nás v klube primárne dospelí pretekári. Do klubu prišli nové mladé nádeje,  ja som v tom čase končil štúdium na fakulte UMB učiteľstvo – trénerstvo a klubu som sa ponúkol, že pomôžem deťom s prípravou behu a cyklistiky. Od vtedy už ubehlo hádam 12 rokov, a niektoré decká trénujem doteraz :-), už som bol aj na pár stužkových 😁, doteraz  trénersky pôsobím v Triane ako tréner.

Môj prvý  dospelý zverenec bola triatlonistka Sveťa Lipárová, vtedy študentka na katedre UMB, ktorá  sa u nás v klube úspešne venovala triatlonu, dotiahli sme to na medaile z MSR half triatlon a majsterku SR v duatlone, tiež reprezentovala Slovensko  na ME v duatlone, teraz je z nej úspešná mamina dvoch ratolestí 😃.

Práca trénera ma stále fascinovala, svojich trénerov som rešpektoval a obdivoval.

Ktorí sú tvoji aktuálni top športovci z tvojej stajne, do ktorých vkladáš najväčšie nádeje a v ktorých vidíš najväčšiu perspektívu?

Čo je zaujímavé ja mám minimum zverencov, ktorých som začal trénovať už ako hotových atlétov (Zuzka Durcová, Šimon Wahlandt, Mišo Mojžiš).  Veľké percento  bežcov  a triatlonistov som si „vychoval sám“. Toto ma na mojej práci neskutočne baví, ten progres ktorý nasleduje rok za rokom 😃.

Trénujem už viac ako 6 rokov triatlonistu Petra Štillu, so Silviou Valovou sme začínali pre siedmimi rokmi. Bola úplný začiatočník a vypracovala sa až na reprezentáciu. Silvia je niekoľkonásobná medailistka z MSR na 3000 m v hale, 5000 m, 10000 m, polmaratón (čochvíľa bude čerstvou mamičkou a teším sa na návrat 😃). Som zvedavý ako zareaguje na tréning naša reprezentantka Zuzka Durcová, s ktorou spolupracujem pol roka, tiež vytrvalkyňa Radka Roháčová – druhá s MSR v maratóne (MMM Košice 2020).

Rok 2020 bol pre nás mimoriadne úspešný. Juniorka Líza Hazuchová prekonala „starý“  ženský rekord majstrovstiev Slovenska v hale na 3000 m 9:41 min (dnes ho prekonala časom 9:26 min – pozn. red),  zároveň je to aj slovenský juniorsky rekord. Ďalší rekord sa Líze podaril v lete 2020 v Trnave na MSR na 5000 m, kde výkonom 16:36 min prekonala 20-ročný juniorsky rekord, v roku 2020 bol tento čas 7. európsky juniorsky čas a v slovenských historických tabuľkách sa Líza týmto výkonom dostala na 6. miesto. Pripravujeme sa na odložené Majstrovstvá sveta, ktoré by mali byť v lete 2021 v Keni.  Juniorka Líza behá len tretí rok a všetko má pred sebou.

Megy Bičanová – naša triatlonistka, zasa prekonala starý 28-ročný juniorsky rekord na 10 000 m na dráhe (35:23min) a v Prievidzi na Brose Night run atakovala viac ako 40-ročný rekord (34:56min), ktorý jej ušiel len o pár sekúnd. S Megy spolupracujem rok a pol, bežecky sme sa veľmi posunuli.

Netrénujem len dievčatá 😁, ale aj skvelých triatlonistov – dorastencov/juniorov, ktorí vybojovali na MSR v atletike v krose alebo na dráhe medaily – Palo Brejčák na 3000m, Slavo Adam na 3000m + kros a Aurel Barto kros.

Skús porovnať tréningy a tréningové metódy v 90. rokoch, kedy si aktívne pretekal a v dnešnej dobe.

V 80. a 90. rokoch sme nemali metriky a diagnostiku, akú máme teraz… Ja som nemal veľa trénerov, a tých, čo som mal, mi neskutočne pomohli a správne ma nasmerovali (začiatky v doraste Julo Sabo v Michalovciach a v junioroch na diaľku Ladislav Marhevský ). Vzdelával som sa sám, na sebe skúšal, ako moje telo reaguje na tréningové podnety, preto som sa pár krát aj statočne pretočil:-). Teraz sa veľa venujem technike behu, používam audiovizuálnu techniku, zbieram metriky z behu a aplikujem ich do tréningov. Každý tréning, ktorý napíšem, musí mať zmysel a opodstatnenie, žiadny nie je len tak… Aj vďaka laktátovým testom určujem aktuálne zóny tréningu, tréning musí byť efektívny. My sme v 90. rokoch behali viac pocitovo, naše meradlá boli pocit, vzdialenosť a čas. V minulosti sa trénovalo tvrdo, veľa objemu, bolo veľa zranení, teraz je tréning efektívnejší. V tomto období vďaka fyzioterapeutickým cvikom, CORE tréningu, je beh ekonomickejší, je lepšia regenerácia  a tým predchádzame zraneniam. Tiež výživové doplnky sú niekde inde ako to bolo pred tridsiatimi rokmi, kde sme behali na pangamíne a na vitamíne C 😃.

V čom myslíš, že je tvoja najsilnejšia stránka ako trénera?

Ťažká otázka… Moja silná trénerská stránka je v mojej evidencia histórii tréningov, každý môj zverenec má u mňa “kastlík“. Mám  v tých kastlíkoch za tie roky veru dosť:-). Mám tam fotky, časy, tréningy aj za viac ako 10 rokov, mám evidenciu každého zverenca. Keď sa ma niekto spýta, ako trénoval napr. v roku 2013, aké šiel tréningy, diagnostiku, hneď to vytiahnem a môžem ukázať a porovnať 😃.

Myslím si že neexistuje žiadna špeciálna čarovná formulka tréningov. Jasný koncept  a systém tréningov má tu silné miesto, každý športovec je individualita, každý má svoje silné a slabé stránky, každý má svoj životný štýl, svoje priority a ja ako tréner ich rešpektujem. Veľké percento  je o trénovaní, ale je to aj o pocitoch, taktike, motivácii, nasadení… U každého musím nájsť, čo funguje, motivovať ho a pracovať na jeho silných a slabých stránkach.

Mojím cieľom je u každého nájsť tú správnu cestu a maximálne využiť jeho potenciál.

S každým mojím zverencom som kamarát, len vtedy to funguje. Ja nie som prísny tréner, to je o mne známe 😃. Niekedy je to veľká výhoda a niekedy aj nevýhoda. Ale viem sa aj nazlostiť a dať to najavo, hlavne keď sa zverenec nedrží presne plánu 😃.   

V nedávnom rozhovore ťa „sparťanka“ Simona Hudoková označila ako skvelého motivátora. Skús popísať pomerovo – aký je v tréningu význam vrodeného talentu a na druhej strane motivácie, disciplíny a húževnatosti?

Talent nie je všetko, je to len časť skladačky. Poznám veľa talentovaných športovcov, ktorí to nikam nedotiahli. To, čo píšeš, je dôležitejšie ako talent. Simona je neskutočne húževnatá a na seba veľmi prísna. Ju skôr treba krotiť. Za tých pár rokov sme spravili pekné výsledky a veľký progres. Simona je presne ukážkou toho, že keď sa chce, tak to ide. Musíš mať svoj cieľ – ale nie len na rok, ale dlhodobý. Toto je vo vytrvalostnom športe kľúčové – musíš veriť sebe a svojmu trénerovi, tiež musíš pochopiť že táto cesta nie je ročná, ale dlhá…

Nedokážem trénovať športovca, s ktorým si nesadnem, musíme mať chémiu, preto som nesmierne rád, že moji zverenci sú skromní, húževnatí, športujú s pokorou, ak je to možné snažím sa ich k tomu smerovať. Motivácia je základ úspech každého športovca, dôležité  zbaviť sa myšlienok, ktoré obmedzujú športovca a nahradiť ich takými, ktoré dovolia dosiahnuť jeho potenciál.

BEH musí byť o výzve, nie o otročine, športom sa musíme zabávať…

Stále sa aj popri trénovaní venuješ aj svojej kondícii. Aká motivácia teba konkrétne drží pri aktívnom športovaní?

Moji zverenci sú moja hnacia  športová sila, rád s nimi chodím voľné behy, kde spolu preberieme veľa vecí 😃. Pre mňa je lepšie stretnutie so zverencom, ktorého aj dlhšie nevidím, na behu ako na káve :-). Rád s nimi odbehám aj tempáče a potiahnem ich, do tempa 3:40 – 3:45 na 5 km to ešte dokážem. Pamätám, ako som pred dvoma rokmi ťahal Lízu Hazuchovú,  ktorá tempové behy nemá rada a tempo 4:00 bolo tak akurát pre ňu. Teraz s ňou môžem len klusať. To isté Silvia Valová – s nimi už len so stopkami v rukách 😃.

Je o tebe známe, že si nedávno prekonal ochorenie Covid-19. Skús ako skúsený tréner dať nejaké rady a odporúčania športovcom, ktorých táto choroba zastavila a ako majú ďalej pokračovať.

Toto je super otázka a samozrejme aktuálna. Viac mojich zverencov prekonalo Covid, a ja s mojou skúsenosťou im môžem poradiť, aby si dali veľký pozor. Kto píše, že chrípôčka, je na veľkom omyle. Ja som behal 80 – 100 km týždenne, bol som v solídnej kondícii a zrazu PN 3 týždne. Priebeh som nemal ľahký, teplota, bolesť celého tela, potom migrény a nakoniec zápal zuba… Teraz som v 4. týždni návratu a stále mám pulzy cca o 10 vyššie. Spočiatku som behal voľné behy po 7:00 min/km namiesto 5 min.

Ponaučenie je: opatrný návrat k športovaniu, začať kľudne aj chôdzou 2-4 dni, sledovať a držať sa pulzov, hlavne nie pocitov, tie sú klamlivé.

Návrat k tréningom po ochorení Covid-19

Napríklad po 3. týždni  po Covide, keď som sa už rozbehal, som šiel jeden úsek s mojou zverenkyňou. Len 3 km po 3:55 min/km, prvý rýchlejší od covidu, pocity boli na prekvapenie dobré, ale pulz mi vyskočil na 182 pričom maximálny mám 186, no vôbec som necítil, že som na hrane.

Preto opatrne s návratom, nič vám neutečie. Počul som veľa prípadov, ktoré skončili zle. Pomaličky s návratom, kľudne aj dva mesiace s princípom postupnosti zvyšovania objemu a intenzity. Stále nie je Covid dokonale preskúmaný a nevieme, akú stopu nesie so sebou. Poznám športovcov, ktorí nikdy nemali problém a teraz pľúca stále nie sú v poriadku, a to sú po chorobe pol roka. Zdravie je priorita!

Aj keď sa venuješ hlavne vytrvalcom na úrovni slovenskej špičky, skús napísať pár rád pre začínajúcich bežcov, keďže v poslednom čase majú ľudia na aktívny pohyb viac času.

Stále sa venujem začiatočníkom, netrénujem len výkonnostných bežcov. Začiatočníci sú rôznorodí, spolupráca s každým  z nich je pre mňa veľká skúsenosť, sledovať ich progres, reakciu organizmu na tréningové podnety, tu je individuálny prístup veľmi dôležitý.

Určite začať postupne a opatrne. S behom spojiť aj inú aktivitu ako bicykel a kľudne aj plávanie a samozrejme posilňovanie, takto si v postupne vybudovať aeróbny základ a od neho sa postupne odrážať.

Ak to myslíme vážne 😃 prostredníctvom skúseného trénera sa venovať  technike behu, treba v začiatkoch určite navštíviť športového doktora, ktorý pomocou spiroergometrického testu určí funkčný stav organizmu.

Vďaka bežeckým aplikáciám a športovým hodinkám s hrudným pásom, vieme monitorovať prácu srdca a tempo behu. V špecializovanej predajni si kúpiť športovú obuv, ktorá športovcovi sadne, tiež funkčné oblečenie, to sú hlavné investície, ktoré výrazne pomôžu pri športovaní, potom sa už len namotivovať a trénovať 😃.

Ak by sa niekto chcel stať tvojím klientom/zverencom, čo by mal urobiť?

Napísať mi 😃. Začiatočníkom pomôžem aj radou na diaľku alebo cez telefón, nech sa naštartujú 😃. Na vytrvalosti je super to, že sa dá trénovať na diaľku. Mal som zverencov v USA, v Dubaji, v Nemecku, Česku, Srbsku…  Stačí mať Garmin…

Ďakujem za rozhovor.

Kontakt na Mareka Vojníka: https://itrener.sk/ – Facebook Marek Vojník – itrener

Peter Cagáň – facebook.com/peter.cagan – facebook.com/behaj.net –  www.strava.com/athletes/petercagan

Najbližší diel: Najčastejšie chyby pri behu