Posted by Okrem behu sa na mojom blogu budem venovať aj športom, ktoré s behom viac, či menej súvisia. Prekážkové behy Spartan Race alebo OCR (Obstacle Course Racing) v posledných rokoch naberajú na popularite a Slovensko patrí ku krajinám nielen s jednou z najpočetnejších základní a účastí na pretekoch, ale aj k tým, ktoré zbiera tituly a ocenenia aj z najprestížnejších súťaží. Jednou z najúspešnejších slovenských pretekárok je aj Simona Hudoková – majsterka sveta a Európy v roku 2019 vo vekovej kategórii 25-29 rokov.
Na úvod sa nám sama predstaví…
Ahoj, volám sa Simona Hudoková, mám 26 rokov a športu sa venujem aktívne necelé 3 roky. Ako dieťa som sa hrávala na ihriskách s rovesníkmi. Na základnej škole som trochu pričuchla k basketbalu, lyžovaniu a venovala som sa hlavne tancu. Tancovala som 10 rokov v súkromnej umeleckej škole. S nástupom na strednú školu som sa na všetko vykašľala a nemala žiadne koníčky až do doby, kedy to prišlo… Pred 3 rokmi som si prvý krát obula bežecké tenisky, začala behávať a navštevovať fitness centrá. Písal sa rok 2017. V tomto roku nastala obrovská zmena v mojom živote, prvý krát som sa prihlásila na prekážkové preteky. Tu to všetko začalo, prekážkové preteky striedali bežecké preteky a ja som cítila, že práve tento šport je to, čo som hľadala. V roku 2018 som začala aktívne trénovať s trénerom, zameraným na beh a prvé výsledky sa dostavili čoskoro. Už v tomto roku sa mi podarilo vyhrať pár pretekov. V roku 2019 som absolvovala Majstrovstvá Európy Spartan Race v Taliansku, kde vo svojej vekovej kategórií 25 – 29 rokov som skončila so zlatou medailou. V tom istom roku o 2 mesiace neskôr, som sa prihlásila na Majstrovstvá sveta Spartan Race v Grécku v 3 úrovniach, čo znamená absolvovať 3 preteky za dva dni. Toto bolo šialenstvo, ktoré som nikdy pred tým neabsolvovala, takže pre mňa veľká neznáma a zároveň aj výzva, ktorú som ukončila vo svojej vekovej kategórií 25 – 29 rokov opäť so zlatou medailou. Považujem to za svoj najväčší úspech a som naň veľmi hrdá, aj keď ozajstní šampióni boli v elitných kategóriách, bez rozdielu veku 🙂 .
Ako a kedy si sa dostala k „sparťanským“ pretekom sme sa dozvedeli, no aký bol príbeh, ktorý ťa k nim doviedol?
V roku 2017 v lete som oslovila bývalého spolužiaka Mirka, či by som sa k ich partii, ktorá behávala a zároveň trénovala v prírode, mohla pridať. Absolvovala som s nimi pár tréningov, ktoré na jednej ruke zrátam a spolužiak Mirko prišiel s nápadom, čo tak skúsiť Spartan Race. V tú dobu som sa toho veľmi bála, nikdy som nebola silovo zdatná a vedela som, že ani behu som nevenovala dostatok času, ale keďže milujem výzvy šla som hrdo do toho 🙂 . V septembri 2017 bol posledný Spartan Race v sezóne, ktorý mal dĺžku 21km+ a na nich bolo rozmiestnených 30 prekážok. Práve tento pretek bol môj prvý. Bolo to šialené, do dnes si pamätám, ako úsmev striedal plač, vyčítala som si, že 5x v mesiaci si ísť zabehať 10km nestačí a ja som sa prihlásila na jeden z najnáročnejších a najdlhších pretekov Spartan Race. Po odbehnutí som ale vedela, že v roku 2018 chcem v týchto pretekoch pokračovať, čo trvá dodnes.
Skús v skratke popísať vaše preteky a ich typy – ako prebiehajú, prípadne ktorú z tratí máš najradšej.
Prekážkových pretekov je niekoľko, najznámejšie sú práve preteky Spartan Race. V samotnom názve prekážkový beh je presný popis. Počas behu v neľahkom teréne, ktorý je často situovaný v lyžiarskych strediskách, je potrebné zvládnuť rôzne prekážky typu prenášanie rôznych ťažkých bremien, šplh na lane, brodenie v potoku, podliezanie, rúčkovanie cez konštrukcie, ktorých je niekoľko s rôznymi úchytmi, ktoré preveria silný úchop, plazenie, hod oštepom do terčov, prehadzovanie pneumatík a pod. Vo väčšine sa prekážkové behy rozdeľujú podľa dĺžky. Čím dlhší pretek si zvolíme, tým viac prekážok na trati máme. Konkrétne Spartan Race ma 3 základne úrovne, Sprint 5+km a 20 prekážok, Super 10+km a 25 prekážok, Beast 21+km a 30 prekážok. Keďže práve Beast 21+km a 30 prekážok bol môj prvý, je aj môj najobľúbenejší :-). Pretekári sa môžu registrovať do vekových skupín, alebo do elitných, kde sa nepozerá na vek. Ďaľšie z podobných pretekov sú napríklad „Tvrďák“, „Champion Race“, „Predátor“, „Žilinské Blatíčko“…
Ktorá je tvoja najobľúbenejšia a najmenej obľúbená disciplína, prípadne prekážka?
Každá jedna prekážka je moja obľúbená a zároveň aj najmenej obľúbená, je veľmi ťažké sa pripravovať na prekážky. Silové sú jedny z najmenej technických prekážok – nakoľko stačí preniesť napríklad vedro s pieskom, alebo betónovú guľu z bodu A do bodu B. Prekážka typu rúčkovanie, býva častokrát zradná, veľa záleží aj od počasia. V prípade, že prší, alebo sú ruky celé od blata, oslabí to môj úchop a často krát sa stane, že z prekážky padnem, aj keď ju trénujem. Pred každou jednou prekážkou a hlavne pred tými, kde sa rúčkuje, mám rešpekt. Pre mňa je asi najnáročnejšie spraviť trestné „angličáky“ po neúspešnom pokuse na prekážke.
Ak by mal niekto záujem o prechod od behov k OCR, ako by mal začať a na čo sa má zamerať?
Myslím, že každý bežec by zvládol tieto preteky. V podstate aj ja som začínala najskôr len beh a preteky som brala ako skvelý tréning na trénovanie rôznych prekážok. Fitness centrá neponúkajú prekážky typu OCR alebo len veľmi málo. Určite bežec, ktorý by sa chcel zúčastniť OCR pretekov potrebuje trénovať silu úchopu v rukách, nakoľko vo väčšine sú prekážky vo vise. Najlepší tréning je ísť na hrazdu, ktorá je už aj na vonkajších ihriskách, stačí sa len zavesiť a držať. Postupne sťažovať, napríklad držať sa na jednej ruke, prípadne ak je konštrukcia dlhšia, rúčkovať, mať pevný úchop je základ (ak rátame, že je to bežec 🙂 ). Silové disciplíny zamerané na OCR netrénujem, bežne navštevujem fitness centrum, kde rada trénujem kruhové tréningy, rôzne výstupy na schody so záťažou, prehadzovanie medicinbalu a pod. To je moja silová príprava a myslím, že veľmi prospešná a preto by som odporúčala sa uberať týmto smerom tréningu. Samozrejme treba trénovať aj tzv. angličáky (burpees), ktoré sú trestom za nedokončenie prekážky alebo jej úplne nezvládnutie 🙂 .
Podľa spoločných fotografií, spoločných tréningov a iných aktivít pôsobia „Sparťania“ ako súdržná partia. Vďaka čomu myslíš, že ste taký stmelený kolektív?
Myslím, že všetci športovci, či už samotní bežci, skialpinisti, cyklisti tak aj „Sparťania“ sú jedna veľká rodina. Milujeme šport, spája nás rovnaká láska k športu, prekonávanie vlastných hraníc a motivovanie jeden druhého. V prievidzskom tíme Sparťanov sa cítime uvoľnene, nehanbíme sa tam za svoje výkony, aj keď nie je niekto v špičkovej forme cíti, že tam patrí a rozumieme si všetci ako najlepší priatelia. Podporujeme sa, keď cítime, že padáme na dno svojich síl, nikdy sa vám nikto neotočí chrbtom a snaží sa vám neustále podať svoju ruku, aj keď ju sám potrebuje. Toto z nás robí stmelený kolektív. Máme rovnaký humor, nikdy nepozeráme na výsledky a snažíme sa motivovať ľudí, aby sa aj samotného pretekania nebáli. S nami to zvládnu s úsmevom 🙂 .
Skús popísať preteky, kde si sa stala Majsterkou sveta vo svojej kategórií?
O tom by som vedela napísať asi aj knihu. Naozaj veľmi ťažké, nakoľko nikdy pred tým som neabsolvovala 3 úrovne pretekov za dva dni tzv. TRIFECTA. Bola to aj skúška psychiky, či to zvládnem. Veľmi ma podporovali kamaráti pretekári, s ktorými sme boli ubytovaní v Gréckej Sparte, rodina a priatelia z prievidzskej skupiny aspoň na diaľku, formou správ a video-hovorov. Pred sobotným veľkým štartom, bol pochod národov – Ceremoniál, celý pochod som preplakala, veľmi som sa bála a žiaľ stretla som sa aj s ľuďmi, ktorí mi veľmi nepriali a robili všetko preto, aby mi to dali pocítiť. Veľmi ma to rozhodilo, keďže som si plnila svoj veľký sen a aj teraz mi búši srdce pri pomyslení… No snažila som sa koncentrovať na môj obrovský víkend.
V sobotu sme odštartovali ráno pretekom Super 10+km a 25prekážok, všetko išlo veľmi ľahko, nohy boli naozaj rýchle, prekážky šli jedna radosť a do cieľa som dobehla ako prvá v kategórií a urobila si prvý náskok 3 minúty. O pár hodín na to som stála na štarte druhého preteku Sprint 5+km a 15 prekážok. Tu som žiaľ z jednej prekážky spadla, nakoľko pľuzgier na ruke po preteku z rána mi celý praskol, krvácal a nemala som v tej ruke cit. Počas „angličákovania“ ma obehli dve pretekárky, ktoré zvládli prekážku. Dosť ma to vystresovalo, no po trestných angličákoch som sa ich snažila dobehnúť. Žiaľ pri ďalšej prekážke som padla opäť a tak som dobehla tento pretek ako tretia v kategórii. V nedeľu som vedela, že nemôžem poľaviť, nakoľko môj náskok po druhom preteku v sobotu, bol už len niečo cez 1 minútu. Tu ma však čakal Beast 21+km a 30 prekážok. Bol to boj hlavne s mojou hlavou. Ráno som šla na prázdny žalúdok, všetky visiace prekážky som robila trestné angličáky, ruky som mala krvou zaliate , neustále mi „škvŕkalo“ v bruchu. Energia mi došla už na 10km a ja som vedela, že môj výkon pôjde pribúdajúcimi kilometrami dole. Aj tak bolo. Veľmi som sa trápila, kopce v Sparte ma ubíjali, teploty taktiež, stratená v prírode medzi olivovníkmi som nevnímala ani moje umiestnenie. Na 22. km som padla na dno svojich síl, sadla si na zem, spustila nekonečný plač a prosila, aby už niekto skončil toto moje trápenie. Áno 22km, Spartan Race uvádza dĺžku 21+km, takže to môže byť kľudne viac. Aj tak bolo, vedela som, že už mi chýba pár km do cieľa, pretože som počula hudbu z festivalky (cieľ), ale hlava nechcela ísť. Prišiel zlom, okolo idúci pretekár ma povzbudil a ja som sa opäť rozbehla. Posledný 1km bol ťažký boj. 5 prekážok po sebe u mňa znamenalo 5x robiť trest, keďže telo už dávno vypovedalo funkciu a zodraté ruky som si už necítila. Dobojovala som to ani neviem ako a z posledných síl preskočila záverečnú horiacu prekážku v cieli, kde som sa hodila na zem a ďakovala, že som to zvládla a dokončila.. V tom prišla poľská pretekárka, ktorá mi gratulovala, že som vyhrala. Bol to neuveriteľný pocit, nedúfala som v to, lebo som nemala vôbec v tomto preteku prehľad, ako som s umiestnením. A ono to nakoniec celé vyšlo, môj náskok bol zas o niečo väčší a celé preteky po sčítaní časov som vo svojej vekovej kategórii vyhrala 🙂 .
Ako vyzerajú tvoje tréningy, koľko z nich tvorí beh a koľko silová príprava?
Trénujem bežne ako každý bežec. Systematické tréningy mi robí osobný tréner. Popri týchto tréningoch navštevujem fitness centrá a keď nie je možnosť, veľa trénujem na vonkajších ihriskách. Základ mojich tréningov je beh, behávam 6x v týždni. V dňoch ľahkých bežeckých tréningov, kedy behávam v nízkej intenzite, sa venujem aj trénovaniu sily. To je minimálne 3x v týždni. Pred sezónou, alebo počas sezóny sa príprava odvíja podľa cieľov v preteku.
Tvojím trénerom je Marek Vojník. Ako prebieha tréning a príprava s ním? Čisto na diaľku, alebo aj formou spoločných tréningov a sústredení.
S Marekom trénujem už 2 roky. Naša komunikácia je väčšinou cez internet, alebo sem tam pri osobných stretnutiach. Na začiatku roka si vždy stanovíme ciele. Žiaľ, tohto roku boli s otáznikom, nakoľko pandémia COVID-19 nám pokazila plány. Za normálnych okolností si stanovím cieľ – pretek, ktorý bude môj vrchol sezóny. Ostatné preteky sa vždy snažím ísť v rámci tréningu, no väčšinou sa mi to nedá, nakoľko sa nechám uniesť atmosférou a idem na „plný plyn“. Počas roka sa snažím aspoň 2x prísť za Marekom aby preveril, či systematické tréningy fungujú a absolvujem s ním laktátové testy. Na základe laktátových testov vie Marek určiť moje maximum a pripraví tréning podľa mojich síl. Marek je neuveriteľne veľký motivátor a človek s veľkým srdcom. Lepšieho trénera si neviem predstaviť a som rada, že mám tú česť s ním trénovať. 🙂 .
Aká je strava, výživové doplnky a regenerácia pretekára, ktorý preteká na špičkovej úrovni?
Keďže sa považujem len za „hobby bežca“ , ktorý chodí do práce a nerobí šport na profesionálnej úrovni, nemám výživový plán, ani striktné diéty či objemy. Základ je počúvať svoje telo. Ak mám chuť na sladké, dám si. Samozrejme snažím sa jesť zdravo a vyvážene. Miesto cukríkov dám radšej ovocie, miesto čipsov orechy a tak podobne. Niekedy neodmietnem ani koláče od babky, či domáce mäsové výrobky zo zabíjačky od našich. V pretekovej sezóne, si doprajem viac sacharidov, hlavne deň pred pretekmi. V tento deň vôbec nejem mäso, pretože sa dlhšie trávi a nerobilo mi to dobre na žalúdok počas pretekov. Som zástanca stravy: „daj telu čo si pýta, ale s mierou.“
Jediné výživové doplnky, ktorým som verná dva roky, je Edgar power drink. Tento prášok si zarobím pred pretekmi a dokážem na ňom fungovať bez doplnenia ďalšej energie 2 hodiny. Keďže pred pretekmi nejedávam, vyhovuje mi práve tento produkt. Edgar má výhodu, oproti ostatným rýchlym shotom, že sa v tele uvoľňuje postupne, pomáha k regenerácií a nezaťažuje žalúdok. Taktiež v rámci regenerácie a príjmu každodenných vitamínov sú to doplnky od Panexu. Obľúbila som si Cordymac, ktorý zvyšuje výkonnosť, je výborný na imunitu a regeneráciu. Inak užívam bežné vitamíny a minerály – ako vitamín C, magnézium, zinok.
Moja regenerácia je hlavne formou okamžitého strečingu po tréningoch, ktorú dopĺňam 3x v týždni večer 1/2 hodinovou, až hodinovou zostavou. Samozrejme veľmi efektívny, je za mňa masážny valec a masážna pištoľ. Tieto pomôcky tiež často používam. Skvelé je plávanie v bazéne, jedna z najlepších regenerácií. To mi ale vychádza veľmi málo. Taktiež sa mi overili rôzne mastičky, ja obľubujem mastičku od Strongpower na uvoľnenie svalov, alebo rôzne olejčeky do kúpeľa bežne dostupné v drogériách.
Regenerujem aj formou stravy, po náročnejších tréningoch sa snažím doplniť rýchle sacharidy, aby som telu doplnila, čo stratilo. Po tréningoch u mňa určite vyhrávajú banány a neskôr ryža. Milujem zeleninu, ktorá je obohatená o rôzne minerály a veľa vitamínov, ktoré dopomáhajú k správnemu fungovaniu môjho organizmu. Postupne som zistila, čo môjmu telu vyhovuje, čo funguje a naopak nefunguje. Základ je počúvať svoje telo, čo si pýta. Ak potrebujem oddych a nevládzem – tréningy vynechám. Viac mu pomôžem, ak nebudem nič robiť, ako sa trápiť a prísť k zraneniu. Tak je to aj so stravou, ak sa budem stále len obmedzovať, príde deň, kedy mi to telo zráta a ja sa nebudem vedieť zastaviť v prejedaní sladkostí. Všetko je to o našich návykoch a hlavne správnom nastavení v hlave.
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa zdrvia a ďalších športových úspechov.
FB stránka Simony Hudokovej: www.facebook.com/SimonaHudokova
Peter Cagáň – www.facebook.com/behaj.net – www.strava.com/athletes/4976771
Najbližší diel: Posilnenie jadra/trupu a plankové cviky
foto: archív Simony Hudokovej
Bežecké rady a postrehy 
3 comments