Turiec Trail 42 – útek pred búrkou

Posted by

Na druhý pokus sa mi podarilo zúčastniť sa týchto pekných pretekov. Hrebeň Veľkej Fatry s hôľnatými vrcholmi Krížnej či Ostredka patrí z bežeckého hľadiska a výhľadov k našim najkrajším trailom, tie výhľady si však treba zaslúžiť a nebývajú zadarmo. Aj keď v tento deň organizovali v Prievidzi premiérový mestský beh Young Run, viac ma lákal beh v prírode.

Pohľad z Krížnej na Frčkov a dva vrcholy Ostredka

Väčšinu trasy mám po častiach prebehnutú, no hlavný hrebeň som bežal iba z horského hotela na Kráľovej studni, takže to bol výbeh ešte celkom príjemný s minimálnym prevýšením. Vedel som, že ak budem na prvom bufete na Kráľovej studni, to najhoršie z hľadiska stúpaní už budeme mať za sebou. Stúpanie na úbočie Malého Rakytova som bežal vlani v protismere na behu Drienok 25, tak som vedel, že ma čaká dlhý krkolomný zbeh, kde boli najväčšími prekážkami popadané stromy. Podobne to bolo aj v stúpaní z Blatnickej doliny po štarte. Stromy síce vytvárali dostatok tieňa, prvé dve hodiny po štarte sa však niesli v znamení dusna a vysokej vlhkosti. Tentokrát som netradične bežal bez hudby. Takmer stále som bol v nejakej skupine bežcov, raz som ich dorazil zozadu, niekedy som na úzkych chodníkoch zostal za skupinou „zašprajcovaný“. Obdivoval som aj skupinky, ktoré bežali so psami, chvíľami boli psi ťahúňmi, no v krkolomných zbehoch to chcelo pri ich ovládaní značnú dávku súhry a ekvilibristiky. Karin Murgašová so svojim bielym Jimbom mi robili spoločnosť takmer počas celej trasy a ušli mi až po poslednom bufete na rovnej ceste.

Karin Murgašová s Jimbom

Podľa očakávania boli najťažšími úsekmi stúpania na úbočia Malého a Suchého Rakytova. Stúpanie z bufetu na Kráľovej studni na Krížnu síce taktiež nejaké výškové metre pridalo, ale to sa už bežalo po kamennej ceste bez popadaných stromov, bez vlhkosti z lesa a s krajšími výhľadmi. Na bufete som sa zdržal trochu dlhšie, doplnil som nápoje, zhltol dva plátky melónu, doplnil minerály a trochu ťažšie sa mi potom rozbiehalo. Obloha sa pomaly začínala zaťahovať a z letargie ma pomaly začala preberať blížiaca sa búrka. Po výbehu a zbehoch z oboch vrcholov Ostredka sa už nebezpečne blížila, tak som to trochu nakopol a nechcel som na hrebeni zostať v búrke ako živý terč. Prišiel dosť hustý dážď a tak som sa už nezastavoval, nezdržiaval fotením a rýchlo uháňal, aby som bol čo najskôr na druhom bufete v Drobkove. Hustnúci dážď robil z beztak krkolomného šmykľavého zbehu miestami jazdu po vodno-blatovom tobogáne a situácia sa z minúty na minútu zhoršovala. Palice ma zachránili od mnohých pádov a voľbu bežať s nimi som si pochvaľoval.

Stúpanie na Suchý Rakytov

Nemal som pri tomto behu žiadne plány, ciele ani časové méty. Bežal som ho takmer z plného tréningu, ani v hlave som si nepripúšťal náročnosť, vedel som, že ma tento rok čakajú ešte ťažšie výzvy, tak som aj psychiku oklamal a konečne som sa pred pretekmi dobre vyspal.  Ranná predpoveď síce ukazovala možnosť búrok okolo 15-ej hodiny, to som však veril, že už budem v cieli. Odhadom som  tipoval aj s nejakou rezervou na bufetoch a pri popadaných stromoch čas okolo 6 hodín. Nakoniec sa mi ho podarilo vylepšiť o 18 minút.  Búrka však prišla o nejakú hodinu skôr a ja si vždy na pretekoch alebo výletoch po zmoknutí vravím, že to bol trest za pomalé tempo a vlažný začiatok.

Dedošová dolina

Posledných zhruba 12 kilometrov v miernom klesaní Dedošovou a Gaderskou dolinou sa už bežalo v príjemnom daždi. Pocity občas pokazili pohľady na dôsledky ťažby v Dedošovej doline, ktoré po hustom daždi zafarbili aj potok do hneda. Ja som si už v pohode bežal do cieľa v tempe 5:30-6 min/km. Pri fotení ma ešte dobehol Ján Gajdošík, s ním sme potom bežali spolu takmer až do cieľa. Síl som mal ešte dosť tak som posledné 2 kilometre tempo ešte trochu vystupňoval. Nakoniec to bolo v absolútnom poradí 38. miesto. V trailoch a ultra behoch sa väčšinou vekové kategórie nevyhlasujú, tentokrát sa ani koeficienty neprepočítavali podľa vekového koeficientu WMA. Nepodarilo sa mi síce dobehnúť v prvej polovici výsledkovej listiny, no zhruba 20 pretekárov som predbehol. Pri pohľade na výsledky som však zbadal, že to predo mnou bolo dosť tesné a bolo v mojich silách pri odvážnejšom začiatku a minimalizovaní zbytočných prestojov skončiť zhruba o 6-8 miest vyššie. Preteky vyhral jeden z našich najlepších trailových bežcov Majo Priadka. Len pár sekúnd mu chýbalo k traťovému rekordu, čo je vzhľadom k podmienkam na trati obdivuhodný výkon, hoci Majo to vďaka svojmu raketovému tempu stihol ešte pred búrkou.

Mojou najbližšou trailovou výzvou bude 31. júla 2021 Ultra Fatra – 55 kilometrov opäť po hrebeni Veľkej Fatry, no tentokrát z Ostredka zamierime na liptovskú vetvu hrebeňa a nastúpaných výškových metrov bude takmer 4 tisíc.

Záznam môjho behu na Strave

Trasa pretekov

Výsledky

Fotogalérie:

Prezentácia, štart, dobeh a ocenenie víťazov… 😘❤🙏https://anetastanclova.rajce.idnes.cz/Turiec_Trail_2021/ Aneta Štancľová Photography

Ďalšia séria fotiek od Silvie z trate VF42 – Drobkov… Ďakujeme! 😘❤🙏https://silviahanusova.rajce.idnes.cz/Turiec_Trail_2021…/

Môj mobilný fotopríbeh zdokumentovaný počas behu + výber z galérií:

Peter Cagáň – facebook.com/peter.cagan – facebook.com/behaj.net –  www.strava.com/athletes/petercagan

Najbližší diel: Nástrahy letných tréningov – Najbližší test: bežecká obuv Mizuno

2 comments

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s